Jdi na obsah Jdi na menu
 


Jozef Tiso - fakty a mýty


Tiso osloboditeľ
bez
60 výročie popravy Jozefa Tisa vyvolalo sériu článkov o tomto kňazovi rímskokatolíckej cirkvi ,prezidentovi vojnového slovenského štátu, človeku, ktorého viny a konanie sa snaží časť hierarchie tejto cirkvi zľahčovať a ospravedlňovať. Volá po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hladiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.


Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé. Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

1. Mýtus, že Židia, ktorým Tiso udelil výnimky, mu v Jeruzaleme odhalili pamätnú tabuľu a vo Vatikáne sa začal proces jeho blahorečenia. Žiaľ, tabuľu v Jeruzaleme nikto nevidel a Vatikán o blahorečení Tisa nič nevie.

2.Mýtom o jeho politickej činnosti je, že odmietal názory Adolfa Hitlera. Vyhlásenia o vernosti tretej ríši až do konca , vyznamenávanie Nemcov v Banskej Bystrici po potlačení SNP boli len gestá - naoko, aby ochránil Slovákov pred pomstou po vypuknutí povstania. Faktom je, že Jozef Tiso videl v Hitlerovi jediného garanta slovenskej štátnosti.

3.Ďalším tvrdením je, že po vojne ho popravili hoci nebol vyhlásený za vojnového zločinca. Na Slovensku sa to dodnes podáva ako pomsta Čechov a Židov. Zabúda sa, že protihitlerovská koalícia sa už počas vojny dohodla, kto bude súdený za vojnové zločiny. Spolu s fašistickými pohlavármi Nemecka aj pohlavári všetkých kolaborujúcich štátov. Takto po vojne súdili kolaborujúcich európskych politikov, quislingov. Boli vynesené rozsudky smrti, v Maďarsku, v Belgicku a vo Francúzsku.

4. Rabíni boli intervenovať u Tisa ,aby sa nevzdal prezidentskej funkcie. Rabíni židovských náboženských obcí v memorande datovanom 6.marca 1942 s naivnou nádejou očakávali porozumenie a zastanie, ktoré by u prezidenta Tisa mohli dosiahnúť. Osobne ho prevzal z rúk rabína Armina Friedera prezident a zároveň kňaz Jozef.Tiso:

"Vo svojom zúfalstve dovolávame sa Vás, Pán prezident republiky, ako najvyššieho sudcu v štáte, plne presvedčení, že uznávate ešte vyššieho sudcu nad sebou. Ako služobníci Boží prosíme Vás pokorne, v najhlbšej núdzi, dožičte sluchu hlasu Božiemu a pomôžte nám v našom najväčšom nešťastí. Veď všetých nás stvoril jeden Boh a pred jedným Bohom budeme sa raz zodpovedť. Zľutujte sa nad nami a našimi rodinami, ženami a mužmi, starcami a deťmi, čo v núdzi a v slzách spoločne prosia Boha na nebesiach o pomoc a dúfajúc v Jeho miloť skladajú svoj osud do Vaších rúk. Pán prezident, ako kňaza a služobíika Božieho Vás snažne prosíme, vypočujte tento hlas, hlas osemdesiat tisíc nešťastníkov,čo sa chvejú o život svoj a o život svojich najdrahších.".

Rabín Frieder v svojom denníku komentuje toto stretnutie:

"Myslel som, že pr i čítaní týchto slov, napísaných od srdca, aj bezcitný človek bude dojatý. Avšak, odchádzajúc od prezidenta, som nemal pocit,že by ho moje slová dojali, alebo pohli k nejakej zmene.

O zopár týždňov neskôr 25.marca 1942 zo Slovenska odišiel prvý transport.

5.Antižidovská politika slovenského vojnového štátu zahŕňa asi najšokujúcejšie mýty okolo Jozefa Tisa. Pod jeho vedením bolo Slovensko do roku 1944 jediným európskym štátom, z ktorého územia sa iniciatívne deportovali Židia, a Slovensko pritom nebolo obsadené Nemcami. V iných krajinách sa začali deportácie až po okupácii. Jozef Tiso deportácie nespochybňoval, naopak, verejne ich podporoval. Známe sú jeho vyhlásenia ako „Slováci, zbavte sa svojho škodcu" či „Židom sa iba odoberá to, čo nakradli. Jozef Tiso nepodpísal Židovský kódex, lebo vraj s ním nesúhlasil. Židovsky kódex bolo spojenie zákonov do jedneho celku, ktore dosiaľ figurovali ako jednotlivé zákony, nariadenia a vyhlášky. Celkový počet zákonov, vyhlášok a nariadení, ktoré obsahoval "Židovský kódex" bolo 270. Potláčanie a aj samotná likvidácia práv a slobôd židovských občanov bola zhrnutá v 351 zákonoch, nariadeniach a vyhláškach. Židovský kódex ,vládne nariadenie zo septembra 1941,zahŕňalo a sprísňovalo všetky dovtedajšie protižidovské nariadenia. Tiso ako prezident nepodpisoval vládne nariadenia, mohol podpisovať iba zákony. Ako premiér je podpísaný pod všetkými protižidovskými nariadeniami do októbra 1939.

6.Ako prezident udelil 30 000 výnimiek pre Židov. Po 60 rokoch od holokaustu sa historikom podarilo narátať len asi 1 000 výnimiek aj pre najbližšiu rodinu „výnimkára". Nemusel nosiť hviezdu, deti mohli chodiť do školy. Šanca, že sa s rodinou vyhne deportácii. V prvom rade ich dostávali Židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Dostávali ich najmä lekári či veterinári. V roku 1939 bolo totiž z 1 400 lekárov až 600 Židov. V decembri 1940 žilo na Slovensku 89 000 Židov. Do do septembra 1944, bolo vyvezených 58 000 ľudí. Prežilo ich asi 800. Ostatní zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Ďalších 12 000 Židov potom vysťahovali Nemci s gardistami po obsadení Slovenska v septembri 1944. Popravili 1 200 ľudí. Celkovo prežilo 10 000 slovenských Židov, a to vďaka obyčajnýmh Slovákom, ktorí ich ukrývajúc, riskovali vlastnú likvidáciu. Legenda o 30 000 vydanych prezidentskych vynimkach je hlboko v podvedomi slovenskej verejnosti. Durica počet zvyšuje na 35 000. Ochrannych štatútov v čase Slovenského štátu bolo niekoľko druhov. Prezidentské výnimky boli pridelované kancelariou prezidenta republiky, pripadne intervenciou prezidenta. Ďaľším druhom boli ministerské výnimky, napr. ministerstva školstva a osvety, ministerstva financíi. atd. Existovala aj "biela karta", ktora chránila Žida od deportácie kým mal trvalý pracovný pomer. Každá vynimka, potvrdenie, legitimácia, dekret, sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov a jej platnosť v mnohých prípadoch bola časovo obmedzená.

Nespravnou interpretáciou vznikajú súčty, ktore by v praxi znamenali, ze absurdný počet 30 000 Židov (35 000 podľa Ďuricu) muselo prežiť holokaust vďaka výnimkám.

Kancelária prezidenta udelila 577 výnimiek, vzťahujúcich sa aj na 251 rodinných prislušníkov. Celkovo ochraňovala 828 osôb.

Triezvym odhadom je možné určiť spoločný počet prezidentských dekrétov, ministerských výnimiek, a daľších rôznych legitimácií a potvrdení, atd., ktoré ochraňovali takto židovských občanov na priemer 6-7 tisíc osôb, v r.42-45.. Väčšina výnimiek a dekrétov bola získaná cestou korupcie a rôznych protihodnôt. Mnohí ministerskí úradníci dostávali v prípadoch kedy hrozila deportácia finančné obnosy v rozpätí od 10 tis. korún slovenských až 100 tisíc. "Židovský král" Dr. Anton Vaško, šéf 14.oddelenia prijal za svoje funkčné obdobie na Ministerstve vnútra finančný obnos celkovo 1 milion korún slovenských (SNA.NS Tn lud. 17/46). Garancia nebola nikdy zaručená štátom, alebo osobou prezidenta. Napr. Rabi Reich z Bánoviec, ktorý mal podpísanú prezidentskú výnimku od prezidenta Tisa bol deportovaný vo veku 81 rokov a zahynul v koncentračnom tábore.


Proti antižidovskej politike slovenského štátu protestoval aj Vatikán. Na protesty reagoval prezident Tiso listom pápežovi. Okrem iného v ňom vysvetľoval: Židia sa u nás mali dobre, ale odvďačili sa tým, že vyvolali povstanie.

Napísal to v čase, keď väčšina z 58 000 deportovaných slovenských Židov bola už pravdepodobne mŕtva alebo čakala na smrť v koncentrákoch.

Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktori nielenže uznali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávisloť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si vsak celkom istí, že táto "vina" je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou. Úsilie nepriateľov z našej činnosti vykonštruovať príčinu znevažovania cti kléru a cti cirkvi pred svetom, je naskrze farizejské. Najväčšou ozdobou láskavej matky cirkvi je, že ona sama poveruje svojich kňazov, aby slúžili malým národom, teda sama cirkev si váži malé národy a neponecháva ich napospas dravým vlkom. Kňaz ochranca a robotník svojho ľudu istotne prekáža tým, čo by chceli malé národy pohltiť a vykoristovať./z listu pápežovi/

Autenticke dokumenty a údaje su vždy neuprosné a nedokážu ich umlčať polopravdy podané v akejkoľvek podobe ľudáckej propagandy. Sú tichou obžalobou klérofašistického režimu Slovenského štátu v rokoch 1939-45, kedy zo slovenska navždy odislo 64 transportov označených ako "DA" a bolo zavraždených 70 000 slovenských Židov. Prezidentom Slovenského štátu-Slovenskej republiky bol Dr. Jozef Tiso.

citácie sú z: KOREKTURA - Dejiny Slovenska a Slovakov/Martin Hegedus/

 

 

 

 Andrej Hlinka Andrej Hlinka

 

Narodil sa 27.9.1864 v Černovej. Keďže pochádzal z rodiny chudobného pĺtnika musel si na štúdium privyrábať. Z peňazí potom študoval na gymnáziu v Levoči a v Ružomberku. Po maturite vyštudoval teológiu v diecéznom seminári v Spišskej kapitule. Do politiky vstúpil až ako 30 – ročný cez Zichyho ľudovú stranu. Potom sa pridal k iniciatíve F. Sykáča a v roku 1906 založil Slovenskú ľudovú stranu v Žiline. V predvolebnom zápase stály proti sebe obe ľudové strany – Zichyho a Hlinkova. Tak sa dostal Hlinka do sporu s maďarským biskupom Párvym. Ten ho z kňažskej funkcie suspendoval (Pozn.: o tri roky Svätá stolica Hlinkovo suspendovanie zrušila). Pozornosť na Hlinku upriamila tragédia v Černovej. V tomto spore išlo o to, že Černovčania si postavili kostol z ťažko vyzbieraných 60 000 zlatých. Po výstavbe chceli, aby im kostol vysvätil ich rodák A. Hlinka. No keďže bol vtedy v spore s Párvym, tento biskup pridelil vysvätenie maďarskému kňazovi Pazúrikovi. Tento sa dostavil 27.10.1907 do Černovej aj so žandárskou eskortou a pri následných protestoch vypálili žandári do neozbrojeného davu niekoľko striel. Na miestepadlo 9 ľudí, 5 podľahlo zraneniam neskôr a 90 ľudí zranili ľahko. Po streľbe žandári zavreli 40 ľudí ( medzi nimi aj Hlinkova sestra Anna )do väzenia. Na tajnej porade SNS v Martine 24.5.1918 sa dohodli, že SNS je za utvorenie štátu zloženého zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska. V roku 1918 bol Hlinka znovu zvolený na post predsedu SĽS. Pred voľbami v 1925, aby sa odlíšila od Šrámkovej lidovej strany, premenovala sa na Hlinkovu Slovenskú Ľudovú Stranu.(Pozn.: jediná strana vodcovského typu v his. SR) 30.8.1919 uverejnili v Slovákovi článok, v ktorom Hlinka odsudzoval fakt, že do úradov boli menovaní iba česi a to, že slovákom sa neverí. Dva dni pred uverejnením tohto článku Hlinka bez vedomia vlády odletel s piatimi slovákmi do Paríža. Výrazne tomu prispeli niektorí protičeskoslovensky naladení politici z Poľského ministerstva zah. vecí a vydali Hlinkovi a jeho spoločníkom poľské pasy na falošné mená ( Hlinka bol Berger) V Paríži ich však čakalo sklamanie. Keď francúzi zistili, že majú falošné pasy, poslali ich za hranice. Hlinka sa tak nedostal k mierovej konferencii, aby mohol predložiť špeciálny dokument – MEMORANDUM KRÍVD SLOVENSKÉHO NÁRODA. V roku 1929 vystúpila HSĽS z politiky. Potom Hlinka spolupracoval so SNS. Znovu na seba upriamil pozornosť v súvislosti s vládnymi oslavami 1100.Výročia vysvätenia Pribilinovho chámu v Nitre v roku 1933. Dobre organizované skupiny prívržencov HSĽS si po triumfálnom privítaní vynútili neplánovaný prejav, ktorý Hlinka využil na prednesenie autonomistického manifestu, pričom sa prítomní členovia vlády dostali do nepríjemnej situácie. Kvôli ťažkej operácii v 1933 a častému cestovaniu sa jeho zdravie viac a viac podlamovalo. Mohutných osláv Pittsburghskej dohody , ktoré sa konali 4. a 5.6.1938 sa Hlinka ešte dožil. Bolo to však jeho posledné verejné vystúpenie. Zomrel 16.8.1938 tesne pred Mníchovskou konferenciou.



Krvavé udalosti v Černovej
V dedine menom Černová bol postavený nový kostol. Občania Černovej chceli, aby ho vysväyil Andrej Hlinka. Ten však v tom čase nemohol vykonávať svoje prácu, pretože mu to biskup párvy zakázal za účasť na národnom hnutí. Spor mal byť vyriešený pápežom vo Vatikáne. Hoci pápež rozhodol v prospech Hlinku, kým rozhodnutie prišlo, Párvy rozhodol, že kostol bude vysvätený už 27.10 1907. A tak v ten deň prišiel do Černovej voz aj so žandármi a duchovným, čo mal kostol vysvätiť. Černovania chceli zabrániť tomu, aby sa títo ľudia dostali ku kostolu a tak vytvorili pred kostolom "zápchu". Vtedy žandári vystrelili a na mieste padlo 9 mŕtvych. Strieľali aj ďalej a výsledok bol taký, že zomrelo 15 ľudí a niekoľko diesiatok bolo zranených. A akoby to nestačilo, maďarská vrchnosť ešte postavila pred súd ďalších 38 ľudí. Tieto udalosti mali ohlas na celom svete.

 

 

 

FERDINAND ČATLOŠ   Ferdinand Čatloš

 

generál, minister národnej obrany SR (1939-45)

* 07.08.1895 Liptovský Peter
16.10.1972 Martin

Základné vzdelanie nadobudol v rodisku, meštiansku školu navštevoval v Liptovskom Mikuláši, vyššiu obchodnú akadémiu v Kežmarku a v D. Kubíne, potom študoval na škole záložných dôstojníkov v Lučenci. Po vzniku ČSR absolvoval vojenské kurzy pre dôstojníkov v Prahe, Miloviciach, Košiciach.

september 1915 ako kadet-ašpirant rakúsko-uhorskej armády padol do zajatia na východnom fronte
jún 1917 vstupuje do československých légií v Rusku, je práporčíkom, veliteľom čaty, roty a práporu.
1925-26 pracovník spravodajského oddelenia Ministerstva národnej obrany
1926-27 zástupca čs. vojenského atašé v Budapešti, neskôr v štábnych funkciách v Spišskej Novej Vsi, v Hraniciach na Morave.
1927-30 frekventant Vysokej vojenskej školy v Prahe
október 1938 prednosta vojenskej kancelárie autonómnej slovenskej vlády a zástupca hlavného veliteľa operačných armád na Slovensku
1939 generál I. triedy a minister národnej obrany
marec 1939 buduje základy slovenskej armády, ktorá sa rozhodujúcou mierou zaslúžila na zastavení vojenskej agresie horthyovského Maďarska proti východnému Slovensku v tzv. Malej vojne.
1939 vedie po boku Nemcov ťaženie proti Poľsku, 1941 proti ZSSR
máj 1944 sa dostal do názorového konfliktu s Nemcami pre malý rozsah plnenia vojenských povinností Slovákov v prospech nacistov
1940-44 je autoritou nielen vo vojenských kruhoch, ale aj vo verejnom živote SR, pričom patril k najstabilnejším prívržencom prezidenta J. Tisu.
1944 vypracoval osobitný plán, tzv. Čatlošovo memorandum, podľa ktorého po priblížení sa Červenej armády k slovenským hraniciam mala byť na Slovensku vyhlásená vojenská diktatúra, súčasťou plánu bolo i uľahčiť vstup Červenej armády na Slovensko. Toto memorandum sa usiloval doručiť prostredníctvom ilegálneho vedenia KSS. Sprostredkoval lietadlo na doručenie memoranda, ktoré odletelo 4.8.1944 do Moskvy s delegáciou SNR, vedenou K. Šmidkem. Vedenie KSS a SNR zaujali k memorandu odmietavý postoj, pokladali ho za zaujímavé vo vojenskej časti, ale neprijateľné z politickej stránky. Po vypuknutí povstania 29.8.1944 pod nemeckým nátlakom vystúpil proti nemu v rozhlasovom prejavu, bol prinútený odzbrojiť bratislavskú posádku, no už 2.9. prešiel na povstalecké územie, dal sa ako jediný minister slovenskej vlády do služieb vodcov povstania, ktorí ho odmietli, ba neumožnili mu predniesť ani rozhlasový prejav, ktorým chcel vyzvať vojsko, aby sa pridalo k povstaniu. Po prechode k povstalcom bol zaistený a 13.9. dopravený na územie ZSSR, kde bol internovaný.
1947 Národný súd ho odsúdil na 5 rokov väzenia
1948 prepustený a zamestnaný ako úradník v Martine

 

 

 

FERDINAND ĎURČANSKÝ

Karol Sidor

 

V osobe Ferdinanda Ďurčanského, ktorý sa radil tiež medzi radikálov, mala HSĽS (neskôr i vláda) svoju duševne najbystrejšiu a politicky najnadanejšiu hlavu. Narodil sa v roku 1906 ako syn roľníka, neskôr vlastníka zvyškového panstva a senátora HSĽS. Na západoeurópskych univerzitách získal dôkladné právnické vzdelanie. Aj keď do roku 1927 používal ako hovorovú reč maďarčinu, pod Tukovým vplyvom sa stal aktívnym členom HSĽS a po uväznení svojho mentora prevzal spolu so Sidorom vedenie "mladých". Ním redigovaný časopis Nástup, ktorý sa vyznačoval prejavovaním sympatií k Hitlerovi, Mussolinimu a ich režimom, od roku 1933 vydával jeho brat Ján. Jeho nadobudnutý nacionalizmus ho čoskoro doviedol k požiadavke suverenity Slovenska a jeho politického zriadenia podľa fašistického a národno-socialistického vzoru.

 

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938, Ružomberok) sa vedúcim HSĽS stal Dr. Jozef Tiso.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zvadzanie 2cast

(Biela a cierna - suvislosti, 26. 3. 2011 16:00)

to priamo suvisi s tvojim 5 bodom "Pod jeho vedením bolo Slovensko do roku 1944 jediným európskym štátom, z ktorého územia sa iniciatívne deportovali Židia, a Slovensko pritom nebolo obsadené Nemcami. V iných krajinách sa začali deportácie až po okupácii. Jozef Tiso deportácie nespochybňoval, naopak, verejne ich podporoval" - myslis, ze mal inu moznost? Deportacie boli sucastou "dohody" bud si to spravite sami, alebo Vas obsadime a spravime to za Vas tak ci tak sa to spravi. Lenze takto ta asi nenapadlo nad tym rozmyslat.+s tym samozrejme priamo suvisi propaganda, asi tazko mohol hovorit pri prejavoch ktore kontrolovali Nemci, ze je proti transportom, proti spojeniu s Nemeckom a pod. vzhladom, ze ais hned po prejave by bol odvolany a nahradeny, pripadne by sem prisli Nemci. Nehovoriac o tom, ze roku 1942 boli deportacie uplne zastavene ako v jedinej krajine spolupracujucej s Nemeckom a obnovene az po okupacii nemeckymi vojskami. Este v roku 1944 zilo na Slovensku cca 20tis zidov s roznymi vynimkami (zdroj K.Hradská uvádza počet 18.945. Pozri HRADSKÁ, K.: Deportácie slovenských Židov v rokoch 1944-45 so zreteľom na transporty do Terezína. In: HČ, 45, 3, 1997, s.456. Kamenec uvádza počet 24.000. Pozri KAMENEC, I.: Po stopách tragédie. Bratislava 1991.)Po okupacii mali transporty na starost Nemci, takze potom uz nemohli byt ziadne vynimky a na konci vojny neprezil skoro nik, ale ber na zretel cas kedy to mohol Tiso ovplyvnit!!!! Takze moj zaver je, ze ten tvoj clanok je nepresny, zavadzajuci pohlad z jednej strany, nevies si spojit fakty a suvislosti a podat ich co najpresnejsie. Si jeden z tych co rovno sudi lebo Tisov podpis bol vsade, bez toho aby sa obsirnejsie zamyslel nad tou dobou, moznostami manevrovania tak politickymi ako ja ekonomickymi a jeho skutkami.

Zvadzanie

(Biela a cierna - suvislosti, 26. 3. 2011 16:00)

Zivot a aj veci v nom niesu len biele alebo cierne. Kazda minca ma vzdy dve strany a ty si sa zjavne pri tomto clanku na vec pozeral len z jedej, tak Ta teraz skusim uviest na pravu mieru. Tykat sa to bude hlavne Tisa. Na zaciatok podotykam, ze niesom ziaden ultrapraviciar, neonacista ani nic podobne. Ja si len myslim, ze v danej chvili robit Tiso vsetko co mohol, aby slovenskemu narodu zabezpecil najlepsie prezitie v tych casoch. Ja aj keby som mal akokolvek uslachtily zamer a ciel zachranit slovensky narod a stat, nemal by som gule nato davat zvolenie na ciny a ostat v urade ako on. Ale podme pekne po poriadku.

1.bod - suhlasim je to blud, uz len ztoho dovodu, ze aj keby mu to nejaki zidia dali spravit, tazko by to preslo oficialnymi miestami, ked je braty ako tazky antisemita

2.bod - tu si to uplne zle prezentoval. "Faktom je, že Jozef Tiso videl v Hitlerovi jediného garanta slovenskej štátnosti." Tato veta je absolutne spravna,a treba si uvedomit, ze v tom case to aj naozaj tak bolo. Polsko malo ako garantov samostatnosti Francuzsko a VB a do mesiaca bolo obsadene. Hitler nemohol obsadit C-S kvoli medzinarodnym dohodam, ktore by sposobili okamzite vojnu, tak hladal ine moznosti. Je nepochybne, ze tak ci tak by C-S obsadil. Dal Tisovi ponuku (ktora sa podla mna nedala odmietnut) - bud sa oddelime od Ceska a Nemecko nam zaruci samostatnost, samozrejme s vyraznym vplyvom na politiku a ekonomiku, alebo napadne C-S, Cesko si obsadi a nas si rozdelia Polsko Madarsko(v tej dobe bolo este Polsko Polskom a malo´naroky na iste nase uzemia a Madarsko malo zalusk na nas juh a z vychodu by sa tu radi natlacili rusi. Tiso nemal inu moznost ako sa oddelit a podriadit Hitlerovi aj vzhlaodm nato, ze zapadni spojenci mu tiez stale len ustupovali a v tej dobe Nemecko nemalo supera v Europe. Vysledkom bolo osamostatnie ako satelit Nemecka a vtej dobe bol slovensky stat jednym z najlepsich co sa tyka ekonomiku a zivotneho standardu obyvatelstva + neboli tu ziadne okupacne jednotky, ziadny teror na slovenske (nie na zidovske) obyvatelstvo. Zachranil nam tymto krokom nielen hospodarstvo ale cele vtedjasie obyvatelstvo az na tych 70tis zidov. Na mieste je otazka stoji par milionov a samostatnost za 80tis?Minimalne z vopjenskeho hladiska ano.

nooo

(dominka, 12. 3. 2009 18:38)

o nicom

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA